História a budúcnosť všetkého - čas. | Kurzgesagt

🎁Amazon Prime 📖Kindle Unlimited 🎧Audible Plus 🎵Amazon Music Unlimited 🌿iHerb 💰Binance

Video

Prepis

Čas dáva zmysel v malých úsekoch.

Ale ak sa pozriete na časové úseky, ktoré sú fakt dlhé,

je takmer nemožné ich rozumovo pochopiť.

Začnime teda v malom,

s minútami, hodinami a dňami.

Pravdepodobne ste strávili posledných 24 hodín prevažne spánkom a prácou,

s nejakou kávou v medzičasoch.

Menej TV, prosím.

Teraz sa pozrime na rok 2013: relatívne bez pozornosti

zomrel vo veku 96 rokov Hitlerov osobný strážca,

a v júni Edward Snowden rozpútal škandál okolo NSA.

Ak sa trošku posunieme dozadu, 21. storočie je stále celkom mladé a značne formované

útokmi z 11. novembra, ktoré napokon viedli k tretej vojne v Iraku.

Och, a Facebook a smartfóny ovládli naše životy.

Ale ešte sme iba začali:

Poďme viac dozadu!

  1. storočie takisto obdržalo svoju dávku konfliktov.

Po dvoch zničujúcich svetových vojnách

nasledovala počas celej jeho druhej polovice studená vojna.

Väčšinu týchto udalostí pokryje priemerná dĺžka ľudského života,

vrátane zrodu internetu a začiatku informačného veku.

Najstarší žijúci človek na Zemi je v súčasnosti Misao Okawa,

ktorá sa narodila v roku 1898, čo znamená, že jej narodenie bolo bližšie

k Napoleonovi vládnucemu Európe, ako k súčasnosti.

Posledných 500 rokov ľudskej histórie

spôsobilo enormné zmeny nášho spôsobu života.

Industrializácia zrodila nové ideje, ako komunizmus,

z farmárov sa stali robotníci a vedomosti sa dali ľahšie šíriť.

Evolučná teória zmenila náš pohľad na nás a na svet, na ktorom žijeme.

A to všetko za pár stoviek rokov!

  1. storočie bolo plné udalostí:

Columbov objav Ameriky a pád Konštantínopola

znamenali koniec stredoveku.

Ľudia v stredoveku zomierali vo vojnách o územie a náboženstvo,

no Čierna smrť bola oveľa efektívnejšia;

za 6 rokov zabila každého tretieho Európana.

Po dosiahnutí začiatku letopočtu sa pozrime na našu doterajšiu cestu.

Naše súčasné storočie je drobné, rok 2013 je ledva viditeľný.

Toto sú zaznamenané ľudské dejiny.

Pyramídy boli postavené pred 4500 rokmi,

vrchol Rímskej ríše máme pred 2000 rokmi,

takže pre vtedajších Rimanov boli pyramídy rovnako staré ako sú dnes Rimania pre nás.

Dejiny začali písmom. Ale čo sa stalo predtým?

Asi pred 12 000 rokmi nastala poľnohospodárska revolúcia.

Ľudstvo začalo obrábať pôdu, čo umožnilo

vznik miest a väčších komunít.

Tu v skutočnosti začala nadvláda druhu homo sapiens nad planétou Zem.

Pred 90 000 rokmi spolu v Európe žili ľudia i neandertálci.

Zábavný fakt: je to približne čas, ktorý by súčasná vesmírna technika

potrebovala na dosiahnutie najbližšej hviezdy.

Homo sapiens, moderný človek, sa vyvinul pred 200 000 rokmi.

Pri pohľade na celú históriu ľudstva je to, čo voláme “po Kristovi” dosť malé, však?

Pred 6 000 000 rokov mali naši predkovia

a súčasní šimpanzi posledného spoločného predka

a pred 2 750 000 rokov boli kamenné nástroje vrcholom techniky.

Asi pred 65 000 000 rokov skončila éra dinosaurov

v obrovskej explózii, ktorá vydláždila cestu cicavcom.

No dinosauri vládli Zemi neuveriteľne dlhý čas:

viac ako 165 000 000 rokov!

Je to tak dlho, že Tyranosaurus žijúci pred 65 miliónmi rokov

mal bližšie k návšteve živého koncertu Miley Cirus

ako k stretnutiu so živým stegosaurom!

Živočíchy na tejto planéte vznikli pred 600 miliónmi rokov:

Najstaršie živočíchy boli ryby a iné malé a jednoduché morské tvory;

potom prišiel hmyz, potom obojživelníky

a nakoniec, pred 200 miliónmi rokov,

sa na scéne objavujú cicavce!

Život samotný vznikol dávno predtým:

pred 3 600 000 000 rokmi.

Pred objavením živočíchov bolo 2 400 000 000 rokov,

kedy život pozostával iba z malých mikroorganizmov,

nespočetných jednobunkových baktérií.

Pred 3 miliardami rokov bol všetok život na Zemi voľným okom neviditeľný.

Je ťažko pochopiteľné, ako sa jednobunkové organizmy

mohli vyvinúť do komplexných životných foriem ako sú ryby či leňochody.

Odpoveďou je čas, ohromná kopa času:

2 400 000 000 rokov je na to mnoho, mnoho času.

Pred 4 600 000 000 rokov sa so zvyškov ohromnej explózie zrodilo Slnko.

O 60 000 000 rokov neskôr sa sformovala Zem.

Počas týchto rokov mladosti, časté bombardovanie kométami a asteroidmi

vybavilo Zem veľkými oceánmi a Mesiacom.

Ale z pohľadu celého vesmíru je naša Slnečná sústava celkom mladá.

Vesmír vznikol pred 13 750 000 000 rokov;

a o 600 000 000 rokov neskôr naša galaxia, tvorená miliardami hviezd.

Ale čo bolo pred Veľkým treskom?

Pravdou je, že to zatiaľ nevieme, a možno ani nikdy nebudeme.

Ale dali sme tomu nejaké farby, takže máme aspoň to.

A tu to máte:

MINULOSŤ.

Teraz sa pozrime na to, čo vieme o budúcnosti.

Za približne 1 miliardu rokov

bude Slnko tak horúce, že sa život na Zemi stane nemožným.

Smrť Slnka o 4 miliardy rokov neskôr značí koniec Slnečnej sústavy.

O.k., už žiadna Slnečná sústava.

A čo sa stane potom?

Za niekoľko triliónov rokov sa vznik hviezd zastaví

a jedného dňa posledná hviezda vo vesmíre zahynie.

Vesmír zahalí temnota,

obývaná iba čiernymi dierami.

Dlho potom, ako sa posledná čierna diera vyparí,

dosiahne náš vesmír svoje posledné štádium,

niečo, čo sa nazýva tepelná smrť.

Nič sa viac nezmení,

vesmír

je mŕtvy

navždy.

Teraz s vami zmietajú pekne protichodné pocity, však?

S nami tiež.

Je to prirodzené.

Dobrá správa je:

že je to všetko veľmi, veľmi ďaleko.

Jediný čas, na ktorom naozaj záleží, je teraz!

To milé dievča, ktoré máte rád,

pozvite ju von!

Čas je vzácny,

tak nech stojí za to!!

Slovenské titulky: Martin Polakovišč

Subtitles by the Amara.org community