Video

Prepis

Zdravie je to najcennejšie, čo v živote máme – často si to ale uvedomíme až vtedy, keď oň prídeme.

Dnes žijeme dlhšie, než kedykoľvek predtým. To je super,

ale nepredpokladaný následok je fakt, že trávime väčšiu a dlhšiu časť našich životov chorí.

Zostarnúť momentálne znamená stráviť viac času v bolesti.

Vedci sa teda snažia posunúť svoju pozornosť z predĺženia života na predĺženie zdravia,

teda času, ktorý nežijeme v chorobe.

Ak sa nám to ale má podariť, musíme bojovať so zdrojom takmer všetkých porúch nášho tela – so starnutím samotným.

Aj keď o tom mnohí nevedia, výskum starnutia dosiahol v posledných rokoch obrovské posuny

a predpokladá sa, že už onedlho budeme pripravení na prvé testy s ľuďmi.

Pozrime sa na tri príklady objavov, ktoré môžu pomôcť ľuďom, ktorí žijú dnes.

INTRO

1: starnúce bunky

Tvoje bunky majú dátum spotreby.

Zakaždým, keď sa jedna z tvojich buniek rozdelí, okopíruje svoje chromozómy.

Funguje to ale tak, že pri tomto procese stratí malý kúsok DNA na koncoch.

Toto by mohlo byť katastrofálne, takže aby sa bunky chránili, majú dlhé úseky DNA nazývané teloméry,

ktoré sa správajú trochu ako konce šnúrok na topánkach, ale zmenšujú sa pri každom rozdelení bunky.

Niektoré bunky po určitom počte rozdelení stratia teloméry úplne a stanú sa takzvanými zombiami.

Tieto staré bunky v tvojom tele ostávajú a neumierajú. Čím si starší, tým ich máš v tele viac.

Poškodzujú tkanivá okolo seba a sú spájané s mnohými chorobami, ktoré sprevádzajú starý vek, ako sú napríklad cukrovka alebo zlyhanie obličiek.

Ale čo ak by si ich vedel vyhubiť?

Vedci geneticky upravili myši tak, aby v nich vedeli tieto bunky zabiť.

Staršie myši bez týchto buniek boli aktívnejšie. Ich srdcia a obličky fungovali lepšie a boli menej náchylné na rakovinu.

V priemere žili o 30 percent dlhšie a v zdraví než priemerné myši.

Keďže nemôžeme geneticky upraviť všetky bunky v ľudskom tele, musíme nájsť iný spôsob, ako sa zbaviť týchto zombií.

Ale ako ich zabijeme bez toho, aby sme ublížili zdravým bunkám?

Väčšina buniek v ľudskom tele v prípade poškodenia spácha naprogramovanú samovraždu, no tieto bunky nie.

Zistili sme, že neprodukujú dostatočné množstvo proteínu, ktorý im hovorí, kedy je čas zomrieť.

V štúdii vykonanej koncom roka 2016 boli teda myšiam dané injekcie tohoto proteínu.

Zabil 80 percent všetkých škodlivých buniek a pri tom takmer vôbec neovplyvnil tie zdravé.

Testované myši sa stali celkovo zdravšími, a dokonca im začala dorastať aj stratená srsť.

Výsledkom je, že niekoľko nových spoločností sa o tento spôsob liečby zaujíma a prvé pokusy na ľuďoch by mali začať čoskoro.

2: NAD+

Bunky sú poskladané zo stoviek miliónov častí.

Sú to štruktúry, stroje, správy a katalyzátory, ktoré spôsobujú reakcie.

Všetky tieto časti musia byť neustále zničené, upratané a prestavané.

Ako starneme, tento proces sa stáva menej efektívnym a časti buniek sa začínajú kaziť,

sú pomalšie odstraňované alebo už nie sú produkované v takých množstvách, v akých by bolo treba.

Jedna z týchto častí je NAD+, koenzým, ktorý nám hovorí, že sa máme o seba starať.

Vo veku 50 rokov máme tohto koenzýmu v tele asi o polovicu menej, než v dvadsiatich.

Jeho nedostatok je spájaný s kopou chorôb – od rakoviny kože, cez Alzheimerovu chorobu a kardiovaskulárne choroby až po niekoľko typov sklerózy.

NAD+ nevie vojsť do buniek, takže ho nemôžeme podávať v tabletách.

Vedci si ale všimli, že iné flexibilnejšie zlúčeniny môžu do bunky vojsť a zmeniť sa na NAD+ vnútri.

V roku 2016 sa niekoľkým takýmto experimentom na myšiach podarilo podporiť tvorenie kmeňových buniek pre kožu, mozog a svaly.

Akoby omladli, zlepšila sa im schopnosť opravovať vlastnú DNA a mierne sa im predĺžil život.

O toto sa dokonca začala zaujímať aj NASA,

kde hľadajú spôsob, ako obmedziť poškodenie DNA spôsobené kozmickou radiáciou, ktorej budú vystavení kozmonauti na misiach na Marse.

Momentálne už sa plánujú pokusy na ľuďoch,

ale ešte je priskoro povedať, či bude možné takýmto spôsobom si predĺžiť zdravie alebo život.

Každopádne, NAD+ je serióznym kandidátom a raz sa možno stane prvou tabletkou na starobu.

3: kmeňové bunky

Kmeňové bunky sú ako šablóny, ktoré sa nachádzajú v rôznych častiach nášho tela a kopírujú sa tak, aby zabezpečili stabilnú produkciu mladých buniek,

ale vekom sa ich uberá, a tak sa uberá aj nových, zdravých buniek.

Bez nových častí sa ľudské telá kazia.

Na myšiach si vedci prvýkrát všimli, že s postupným poklesom množstva kmeňových buniek v mozgu sa začali vyvíjať choroby.

Zobrali teda kmeňové bunky z mozgov mladých myší a vložili ich priamo do mozgov myší v strednom veku,

presnejšie do hypotalamu, čo je časť mozgu, ktorá sa stará o regulovanie mnohých telových funkcií.

Čerstvé kmeňové bunky oživili staršie mozgové bunky vylučovaním mikro RNA, ktoré regulovali ich metabolizmus.

Po štyroch mesiacoch mozgy a svaly týchto myší fungovali lepšie, než pri priemerných myšiach a žili v priemere o 10 percent dlhšie.

Iná štúdia zobrala kmeňové bunky z myších embryí a vložila ich priamo do sŕdc starších myší.

Následkom sa im zlepšili srdcové funkcie, boli schopné cvičenia o 20 percent dlhšie a – prekvapivo – aj ich srsť začala dorastať rýchlejšie.

Záver

Toto všetko nám hovorí, že neexistuje jedno kúzlo, ktorým vyliečime starnutie.

Vyžaduje to komplexný rad mnohých spôsobov liečby.

Môžeme zabiť nefunkčné bunky, aby sme sa zbavili neporiadku,

dopriať si nové kmeňové bunky, aby vyplnili prázdne miesto a zároveň regulovať metabolizmus iných buniek pomocou liekov.

Toto video treba brať so štipkou soli – veď všetky štúdie boli zatiaľ vykonané iba na myšiach.

Nemôžeme si byť istí, že tieto isté spôsoby liečby budú fungovať rovnakým spôsobom aj na nás, ale vrámci teórie by mohli.

Aby sme sa dozvedeli viac o tom, ako predĺžiť svoje zdravie, potrebujeme pokusy na ľuďoch.

Zhrnuli sme si iba malú časť výskumu, ktorý sa práve vykonáva a ani zďaleka sme neprešli všetky nápady, ktoré sú práve vonku.

Toto vedecké pole potrebuje viac pozornosti a financovania.

Ak sa mu ho podarí získať, možno si všetci budeme užívať starobu bez bolesti.

Ak máš záujem pomôcť výskumu starnutia priamo, môžeš tak urobiť na lifespan.io,

čo je komunita ľudí, ktorí aktívne podporujú vedcov pracujúcich na výskume staroby.

Pozri sa na ich stránku, blog alebo Facebook skupinu, ak ťa zaujímajú najnovšie pokroky vo výskume.

Lifespan tím okrem toho podporil vznik tohto videa finančne a aj odborne.

Ak by si nám chcel pomôcť s tvorením viac takýchto videí, môžeš tak urobiť cez patreon.com.