Video

Prepis

Napadlo vás niekedy, kto vlastne vymyslel internet?

Niektorí ľudia sa vďaka internetu stali miliardármi.

Ale všetko, čo vymysleli, boli iba šikovnejšie spôsoby jeho využitia.

Takže osoby, ktoré “vymyseli internet”, by mali byť multimiliardármi,

rovnými, povedzme, Bohu, či nie?

Komu teda patria ovácie?

Bol to anglický geek v švajčiarskom podzemnom laboratóriu?

Možno.

Šikovní Američania ohrozovaní nukleárnou apokalypsou z Ruska?

Fajn nápad.

Francúzski vedci, ktorí sa rozhodli nazvať svoju počítačovú sieť “Le Internet”?

Zaujímavé.

Alebo to bolo vďaka množstvu múdrych vedcov, pracujúcich na niečom,

o čom vedeli, že bude užitočné, no nenapadlo ich, že to bude TAK veľké?

Dobre, pokúsme si to teda trochu ujasniť.

Máme tu internet - celú hromadu vzájomne poprepájaných počítačových sietí -

Internet, tak ako ho poznáme dnes, bol vo vývoji minimálne 40 rokov.

Jeden populárny no nepravdivý príbeh je, že internet vytvorili Spojené štáty,

aby mali komunikačnú sieť , ktorá by prežila jadrovú vojnu.

S odvolaním sa na jedného so zakladateľov prvej siete, Arpanet-u, v 60tich rokoch,

tento prvý sieťový experiment nebol o komunikácii,

ale o optimalizácii a zdieľaní procesorového času.

To v podstate znamenalo, že vedci mohli zdieľať počítačový výkon.

Dôvodom bolo, že do 60tich rokov v podstate siete neexistovali - mali ste veľké stroje,

ktoré sa nazývali “mainframes” (sálové počítače),

ktoré vykonávali samostatne jednotlivé počítačové úlohy.

So zdieľaním času mohli títo behemoti spracovávať v čase viac úloh,

čo znamenalo, že ich výkon mohol byť využitý viacerými vedcami súčasne.

A samozrejme, keď ste už začali počítače vzájomne prepájať,

začali ste uvažovať o tom,

ako ich vzájomnú komunikáciu zjednodušiť.

Vedci z celého sveta sa pokúšali tento problém vyriešiť.

Pozrime sa teda na kľúčové koncepty, ktoré sa v tom čase objavili.

Začnime s prepínaním paketov.

V Británii existovala komerčná sieť vytvorená Národným fyzikálnym laboratóriom,

ktorá sa nikdy nedostala za hranice krajiny,

pretože nebola dostatočne financovaná.

Ale jej tvorcovia prišli s nápadom prepínania paketov, ktorý zabraňoval

zahlteniu vyťažených sietí rozdelením dát na jednom

a ich spojením na druhom konci.

Svoju úlohu zohrali aj Francúzi.

Pracovali na vedeckej sieti CYCLADES,

ale nemali veľký rozpočet, takže sa rozhodli zamerať na priame prepojenie

medzi počítačmi, namiesto prepojení cez spojovací počítač.

Teraz trošku nevedecky odbočíme:

podľa jednej teórie bolo vedľajším produktom ich výskumu slovo “internet”.

Ale nemusíte tomu veriť, ak nechcete.

A máme tu ranné sedemdesiate roky.

Existuje mnoho počítačovej infraštruktúry, ale komunikácia je nemotorná a roztrieštená,

pretože rôzne siete sa nedokážu dohovoriť navzájom.

TCP/IP tento problém rieši.

TCP/IP protokoly tvoria základný komunikačný jazyk internetu,

označujú dátové pakety a zaisťujú,

že ak aj určité časti tých istých dát idú rôznymi cestami,

všetky nakoniec dorazia do svojho cieľa a môžu byť znovu zložené.

Siete začali vzájomne naozaj komunikovať v roku 1975,

takže môžete argumentovať, že toto bol rok začiatku internetu.

E-mail bol tiež veľmi dôležitý.

Bol vytvorený v roku 1972 pre ARPANET.

Väčšinu internetovej dopravy tvoril v roku 1976 e-mail,

pretože akademikom sa už zdali elektronické poznámky zastarané.

So sieťami, ktoré sa vedeli vzájomne dohovoriť, sa komunikácia zjednodušila.

Ale celá bola iba textová, a vizuálne bola dosť ohavná.

V osemdesiatich rokoch Brit menom Timothy Berners-Lee

trávil čas v CERNe, Európskej organizácii pre atómový výskum,

kde sa fyzici pokúšali zistiť, z čoho sa skladá vesmír.

Chcel menežovať vedecké informácie a umožniť vedcom

ľahko ich zdieľať a vymienať si poznatky;

zvýšiť tak pravdepodobnosť úspechu.

Podarilo sa mu to vytvorením rozhrania používajúceho HTTP, HTML a URL,

čo umožnilo vznik internetových prehliadačov.

Nazval svoj prehliadač World Wide Web.

Takže nevynašiel internet, ale vytvoril Web.

Prvou webstránkou vôbec, ktorú vytvoril, bola v CERNe vo Francúzsku v auguste 1991.

Takže keď bola základná infraštruktúra na mieste

a kľúčové technológie na svete,

v osemdesiatich rokoch sa objavila záplava internetových vývesiek.

Keď telefónne spoločnosti zacítili komerčný potenciál digitálnej komunikácie,

webové prehliadače sa na začiatku deväťdesiatich rokov šírili ako požiar

a obyčajní ľudia objavili e-mail,

následne internet rýchlo a rovnomerne expandoval

a stal sa cca od roku 1995 dostupným pre masy.

Počkať, internet nevynašiel americký viceprezident Al Gore?

Ehm…nie.

A ak si prečítate to, čo povedal, pozorne, zistíte, že to nikdy netvrdil.

Ale mnoho ľudí mu pripisuje zásluhy za energické pretláčanie legislatívy,

ktorá stimulovala šírenie internetu.

Internet existuje, pretože potrebujeme komunikovať.

A väčšina z nás to robí rada.

Preto sa ľudia stali dominantným druhom na Zemi.

Môžete argumentovať, že internet je prirodzený evolučný krok

a vyjadrenie tejto potreby.

Nebol vynájdený niekým konkrétnym,

ale keď boli vedcami z celého sveta postavené jeho základy,

stal sa komunikačným nástrojom,

nástrojom predaja, výskumu, propagandy, špionáže,

nákupov, nástrojom zoznamovania a zábavy

a nástrojom ulievania sa z práce pri zachovaní vonkajšieho dojmu práce a štúdia,

čo vlastne práve teraz robíte.

Nakoniec, veď komunikujete, najmä ak zanecháte komentár,

a to z vás môže urobiť lepšiu ľudskú bytosť.

Slovenské titulky: Martin Polakovič

• a potom World Wide Web; spôsob, ktorý zjednodušuje zdieľanie

informácií používanými týmito prepojenými počítačmi.

Subtitles by the Amara.org community