Video

Prepis

Každú sekundu svojho života si pod útokom. Miliardy baktérii,

vírusov a pliesní sa snažia urobiť si z teba domov. Tak si naše telá vyvinuli

veľmi zložitú maličkú armádu strážnikov, vojakov, zvedov, tovární na zbrane

a komunikátorov, aby nás ochránilo pred, no, smrťou. Pre toto video predpokladajme,

že imunitný systém má dvanásť rôznych úloh. Napríklad zabiť nepriateľov, komunikovať, atď.

A má 21 rôznych buniek a dve bielkovinové signály. Tieto bunky majú najviac

štyri rôzne úlohy. Prideľme ich. Tu sú ich prepojenia. A teraz to spravme

zrozumiteľné. V prvom rade pridelme úlohám farby. Teraz ilustrujme

bunky. Prostredná farba predstavuje hlavnú úlohu bunky, zatiaľ čo

ostatné predstavujú druhotné úlohy. Teraz vyzerá imunitný systém takto.

Teraz interakcie. Nie je táto zložitosť úžasná? V tomto videu

budeme hovoriť len o týchto bunkách a zvyšok ignorovať. Takže čo sa stane

v prípade infekcie?

Je prekrásny deň, keď sa zrazu objaví divý hrdzavý klinec a ty sa zraníš.

Prvá bariéra tvojho imunitného systému je prerazená: tvoja koža. Okolité baktérie

využijú príležitosť a vstúpia do rany. Začnú využívať telesné prostriedky

a zdvojnásobia svoje počty asi každých 20 minút. Najskôr sú nepovšimnuté,

ale keď dosiahnu určitý počet, zmenia svoje správanie

a začnú ubližovať telu zmenou okolitého prostredia. Imunitný systém

ich musí čo najrýchlejšie zastaviť! Najskôr všetky strážne bunky, známe ako

makrofágy, zasiahnu. Sú to obrovské bunky, ktoré chránia všetky okrajové oblasti tela.

Väčšinou dokážu útok zastaviť samé, pretože každá z nich dokáže pohltiť

až 100 votrelcov. Zhltnú ich vcelku a uzavrú do membrány.

Nepriateľ je rozložený enzýmami a zabitý. Navyše dokážu vyvolať

zápal tak, že prikážu cievam, aby vypustili vodu do bojiska,

aby sa boj stal ľahším. Všimneš si to ako veľmi malý opuch. Keď makrofágy

bojujú pridlho, privolajú si zálohu vypustením proteínových poslov,

ktorí oznamujú miesto a naliehavosť. Neutrofily opustia svoje hliadky

v krvi a presunú sa na bojisko. Neutrofily bojujú tak tvrdo, že

počas neho zabijú aj zdravé bunky. Okrem toho produkujú zábrany, ktoré uväznia

a zabijú baktérie. Sú tak ničivé, že sa vyvinuli tak, aby spáchali samovraždu

po piatich dňoch, a tak sa zabránilo priveľkým škodám v tele. Ak ani toto

nestačí, aby sa invázia zastavila, zasiahne mozog imunitného systému. Dendritická bunka

sa aktivuje. Reaguje na signály vojakov a začína zbierať vzorky

nepriateľov. Roztrhá ich na kúsky a rozmiestni ich na svojom povrchu.

Teraz urobí dendritická bunka osudné rozhodnutie: Mala by privolať protivírusové

jednotky, ktoré vyhubia postihnuté bunky alebo armádu zabijakov baktérii?

V tomto prípade sú potrebné antibakteriálne jednotky. Potom cestuje do najbližšej lymfatickej uzliny,

čo trvá asi jeden deň. Tu čakajú na nasadenie miliardy pomocných a cytotoxických T-lymfocytov.

Keď sa T-bunky narodia, prechádzajú tvrdým a komplikovaným výcvikom,

ktorý prežije iba štvrtina z nich. Tie, ktoré to zvládnu sú vybavené určitou dispozíciou.

A dendritická bunka hľadá T-bunku so správnou dispozíciou.

Hľadá pomocnú T-bunku, ktorá sa spojí s kúskami votrelcov,

ktoré má dentritická bunka na svojom povrchu. Keď konečne jednu nájde,

nastane reťazová reakcia. Pomocný T-lymfocyt sa aktivuje. Rýchlo sa začne deliť,

tisíckrát. Z niektorých sa stanú pamäťové T-bunky a zostanú v lymfatickej uzline

a spravia ťa prakticky imúnnym na tohto nepriateľa. Niektoré idú na bojové pole, aby pomohli.

A tretia skupina cestuje do stredu lymfatickej uzliny, aby aktivovali

veľmi silnú továreň na zbrane. Podobne ako T-bunky, aj ony sa rodia so špeciálnou dispozíciou.

A keď sa stretne B-bunka a T-bunka s rovnakou dispozíciou, rozpúta sa peklo.

B-bunka sa začne rapídne deliť a produkovať milióny malých zbraní.

Pracujú tak tvrdo, že by doslova veľmi rýchlo umreli od únavy. Tu majú pomocné T-lymfocyty

ďalšiu dôležitú úlohu. Stimulujú tieto ťažko pracujúce továrne a povedia im:

“Nezomri ešte! Ešte ťa potrebujeme. Pokračuj ďalej!” Toto tiež zabezpečuje, že továrne

zomrú, akonáhle infekcia skončí, aby telo nemíňalo energiu alebo si neublížilo.

Ale čo produkujú B-bunky? Už si o nich počul: samozrejme: protilátky.

Malé proteíny, ktoré sú prispôsobené tak, aby sa spojili s povrchom určitého votrelca.

Existujú rôzne typy protilátok, ktoré majú mierne odlišné úlohy.

Pomocné T-lymfocyty povedia plazmatickým bunkám, ktorý typ pre túto konkrétnu inváziu najviac potrebujú.

Milióny zaplavia krv a prestúpia telo. Medzičasom,

začína byť v oblasti infekcie situácia zúfalá. Votrelci sa rozmnožili

a začínajú ubližovať telu. Obranné a útočné bunky bojujú tvrdo, ale tiež zomierajú.

Pomocné T-lymfocyty ich podporujú príkazmi, aby boli agresívnejšie

a aby zostali dlhšie nažive. Ale bez pomoci nebudú schopné baktérie poraziť. Ale teraz

prichádza druhá vlna obrany. Miliardy protilátok zaplavia bojisko

a zneškodnia množstvo votrelcov: menia ich na neškodných alebo ich rovno zabíjajú.

Taktiež ochromia baktérie a spravia z nich ľahký cieľ. Ich “chrbty” sú prispôsobené na spojenie

s NK bunkami,ktoré sa tak ľahšie pripoja a nepriateľa zabijú. Makrofágy

sú obzvlášť dobré v pohlcovaní baktérii, ktoré majú na sebe prilepené protilátky.

Teraz nastal zvrat. Tímovou prácou je infekcia vyhubená. V tomto okamihu

milióny telových buniek už zahynulo. Žiaden problém. Straty sú rýchlo nahradené.

Väčšina imunitných buniek je teraz zbytočných a bez neustálych signálov

spáchajú samovraždu, aby nemíňali ďalšie suroviny. Ale niektoré zostávajú; pamäťové bunky.

Ak znovu dôjde k stretu s týmto nepriateľom, budú pripravené,

aby ich pravdepodobne zabili skôr ako si to vôbec všimneš. Toto bolo veľmi, veľmi

zjednodušené vysvetlenie toho, ako funguje časť imunitného systému. Dokážeš si predstaviť

ako je tento systém zložitý? Dokonca aj teraz, keď ignorujeme toľko hráčov a celú chémiu?

Život je strašne komplikovaný. Ale ak obetujeme čas, aby sme ho pochopili,

vždy narazíme na neskutočné zázraky a neuveriteľnú krásu.

Preložil Ondrej Čupka