Video

Prepis

Čo je hydraulické štiepenie - frakovanie?

Od začiatku priemyselnej revolúcie potrebujeme viac a viac energie.

Väčšinu získavame z fosílnych palív, ako uhlie alebo zemný plyn.

V súčasnosti sa diskutuje o kontroverznej metóde ťažby zemného plynu:

hydraulickom štiepení alebo frakovaní.

V skratke sa jedná o spôsob ťažby zemného plynu z hlbokých vrstiev Zeme.

Porézna skala je rozrušovaná vodou, pieskom a chemikáliami,

s cieľom uvoľniť z nej zemný plyn.

Technika frakovania je známa od roku 1940.

Napriek tomu skutočný “frakovací boom” nastal až v poslednom desaťročí,

najmä v USA.

Konvenčné zdroje zemného plynu v Amerike a Európe boli totiž vyčerpané.

Preto ceny zemného plynu a ďalších palív stále stúpajú.

A tak náročné a drahšie metódy ťažby začali byť výnosné a atraktívne.

Iba v USA sa frakovanie použilo už viac ako milión krát.

Použilo sa u viac ako 60% nových ložísk ropy a plynu.

Teraz sa pozrime na to, ako frakovanie funguje:

Najskôr sa vyvŕta stovky metrov hlboká šachta.

Potom sa pokračuje vodorovným vrtom do vrstvy obsahujúcej plyn.

Následne sa do zeme napumpuje výkonnými pumpami frakovacia tekutina.

Priemerne obsahuje 8 miliónov litrov vody;

toľko jej denne spotrebuje 65 000 ľudí.

Sú v nej tisíce ton piesku a 200 000 litrov chemikálií.

Zmes presiakne do kamennej vrstvy a vytvorí v nej veľké množstvo prasklín.

Piesok bráni ich uzavretiu.

Chemikálie majú viacero úloh:

okrem iného kondenzujú vodu,

zabíjajú baktérie,

alebo rozpúšťajú minerály.

Potom sa väčšina frakovacej tekutiny vypumpuje.

A teraz možno vyťažiť zemný plyn.

Keď sa zdroj vyčerpá, šachta sa zasype.

Obvykle sa frakovacia tekutina napumpuje naspäť hlboko do zeme, kde sa uzavrie.

Frakovanie má však viaceré vážne riziká.

Hlavným je riziko kontaminácie zdrojov pitnej vody.

Frakovanie nielen míňa veľa vody,

ale navyše ju znečistí a otrávi.

Znečistenie je tak silné, že si s ním neporadí ani čistička.

Aj keď je nebezpečenstvo známe a teoreticky zvládnuteľné,

v USA už boli z nedbalosti znečistené viaceré vodné zdroje.

Dnes nik nevie, ako sa bude voda zavretá v podzemí v budúcnosti chovať,

keďže o tom neexistujú dlhodobé štúdie.

Používané chemikálie sú nebezpečné až extrémne toxické a karcinogénne,

ako napríklad benzol či kyselina mravčia.

Frakovacie spoločnosti presné zloženie svojich zmesí nezverejňujú.

No je známe, že pri ňom možno použiť viac ako 700 rôznych chemických látok.

Ďalším rizikom je uvoľňovanie skleníkových plynov.

Zemný plyn získaný frakovaním obsahuje najmä metán,

25-násobne silnejší skleníkový plyn ako oxid uhličitý.

Zemný plyn je pri spaľovaní menej škodlivý ako uhlie,

no negatívne účinky frakovania

na klimatickú rovnováhu sú celkovo horšie.

Po prvé, frakovanie spotrebuje veľké množstvo energie.

Po druhé, vrty sú rýchlo vyčerpané a nové je treba robiť častejšie,

ako vrty pri klasickej ťažbe plynu.

Navyše sa pri extrakcii a záchyte uvoľnia do atmosféry 3% zemného plynu.

Ako teda frakovanie posudzovať,

keď postavíme proti sebe jeho výhody a nevýhody?

Správne využitá technika ponúka na jednej strane

krátko- až strednodobé pokrytie požiadavky na lacnejšiu energiu.

Dlhodobé následky sú však nepredvídateľné

a riziko pre pitnú vodu by sa preto nemalo podceniť.

Slovenské titulky: Martin Polakovič

Subtitles by the Amara.org community