Video

Prepis

Na každé zrnko piesku na Zemi existuje asi 10 000 hviezd v pozorovateľnom vesmíre.

Vieme, že tam môžu byť bilióny planét.

Tak ale kde sú všetci mimozemšťania?

Toto je Fermiho paradox.

Ak chcete vedieť o ňom viac, pozrite si prvú časť.

Tu sa pozrieme na možné riešenia Fermiho paradoxu.

Budeme teda zničení, alebo nás čaká skvelá budúcnosť?

Cestovanie vesmírom je náročné. Hoci možné, ale je to obrovská výzva cestovať na iné hviezdy.

Obrovské množstvo materiálu sa musí dať na obežnú dráhu a zmontovať.

Cesta trvajúca asi tisícky rokov musí schopná prežitia populáciou dostatočne veľkou na začatie od nuly.

A planéta nemusí byť taká pohostinná, ako sa zdá z diaľky.

Bolo extrémne ťažké zostaviť kozmickú loď, ktorá by mohla prežiť takúto cestu, takže

medzihviezdna invázia može byť pre nas nezvládnutelná.

Treba tiež vziať do úvahy čas: vesmír je veľmi starý.

Na Zemi bol život najmenej 3,6 miliardy rokov.

Inteligentní ľudia asi 250 tisíc rokov.

Ale technológiu pre komunikáciu na veľké vzdialenosti sme mali len asi sto rokov.

Mohli byť veľké mimozemské ríše, ktoré sa tiahli cez tisíce vesmírnych útvarov

a existovali už milióny rokov, len my sme ich možno práve zmeškali.

Niekde tam môžu byť veľkolepé ruiny rozkladajúce sa vo vzdialených svetoch.

99% všetkých druhov na Zemi už vyhynulo.

Je ľahké tvrdiť, že to bude náš osud skôr či neskôr.

Inteligentný život sa môže vyvinúť, rozšíriť sa na niekoľko útvarov a vymrieť znovu a znovu.

Ale galaktické civilizácie sa nemusia nikdy stretnúť.

Takže možno je zjednocujúci zážitok pre všetok život vo vesmíre sa pozerať na hviezdy a premýšľať:

“Kde sú všetci?”

Ale neexistuje dôvod predpokladať, že mimozemšťania sú ako my,

alebo, že naša logika platí aj pre nich.

Mohlo by to len byť, že naše komunikačné prostriedky sú veľmi primitívne a zastarané.

Predstavte si, že sedíte v dome s telegrafom morzeovky, stále by ste posielali správy,

ale nikto by neodpovedal a vy by ste sa cítili celkom osamelý.

Možno sme stále neobjaviteľní pre inteligentné druhy

a aj tak naďalej zostaneme, dokým sa učíme správne komunikovať.

A aj keď stretneme mimozemšťanov, možno budeme príliš odlišní, aby bolo s nimi možné komunikovať zmysluplným spôsobom.

Predstavte si najmúdrejšiu veveričku, akú viete,

bez ohľadu na to ako veľmi sa snažíte, nebudete schopný jej vysvetliť našu spoločnosť.

Napokon z pohľadu veveričky je strom všetko, čo premyslená inteligencia ako ona potrebuje na prežitie.

Preto výrub celých lesov ľudmi je šialenstvo, ale neničíme lesy, pretože by sme neznášali veveričky.

Chceme len suroviny.

Priania a prežitie veveričky nás vôbec nezaujímajú.

Civilizácia typu 3, čo potrebuje zdroje sa k nám môže správať podobným spôsobom.

Môžu nechať jednoducho vypariť naše oceány, aby zber toho, čo potrebujú bol jednoduchší.

Jeden z mimozemšťanov si môže pomyslieť:

“Ó, malinké opice! Postavili si naozaj roztomilé betónové konštrukcie,

nuž teraz sú mŕtve,”

predtým ako odletia nadsveteľnou rýchlosťou.

Ale ak je tam civilizácia, čo chce odstrániť ďalšie druhy,

je oveľa pravdepodobnejšie, že budú motivovaní kultúrou ako ekonomikou.

A rovnako by bolo efektívnejšie proces zautomatizovať zostavením dokonalej zbrane,

samoreplikujúcej sa kozmickej sondy z nanostrojov.

Pracovali by na molekulárnej úrovni, neuveriteľne rýchlo a vražedne,

s výkonom napadnúť a rozobrať všetko v jedinom okamihu.

Jediné, čo potrebujete sú štyri inštrukcie.

Po prvé, nájsť planétu s životom.

Po druhé, rozobrať všetko, čo je na tejto planéte do jej jednotlivých častí.

Po tretie, použiť prostriedky na výstavbu nových kozmických sond.

Po štvrté, zopakovať.

Takýto ničiaci stroj by mohol vyprázdniť galaxiu za niekoľko miliónov rokov.

Ale prečo by ste preleteli svetelné roky, aby ste zhromaždili prostriedky alebo spáchali genocídu?

Rýchlosť svetla je vlastne…

nie až tak rýchla.

Ak by niekto mohol cestovať rýchlosťou svetla, stále by trvalo 100 000 rokov preletieť Mliečnu dráhou

a cestovať budete pravdepodobne omnoho pomalšie.

Je určite oveľa viac príjemnejších vecí ako ničenie civilizácií a budovanie impérií.

Zaujímavý koncept je mozog matriošky,

megaštruktúra obklopujúca hviezdu.

Počítač takého výpočtového výkonu,

že celý druh by mohol nahrať svoje vedomia a existovať v simulovanom vesmíre.

Potenciálne by sa dalo zažiť večnosť čistej extázy, bez toho nudy alebo smútku,

perfektný život.

Ak by bol postavený okolo červeného trpaslíka, tento počítač by mohol byť zapnutý desať biliónov rokov.

Kto by chcel dobyť galaxiu, alebo nadviazať kontakt s inými formami života, keby to bola možnosť?

Všetky tieto riešenia Fermiho paradoxu majú jeden problém.

Nevieme, kde sú hranice techniky.

Mohli by sme byť niekde pri hraniach, alebo nikde blízko.

A supertechnológia nás očakáva,

zaručujúc nám nesmrteľnosť, prepravujúc nas do iných galaxií, povýšujúc nás na úroveň bohov.

Jedna vec, ktorú si musíme priznať je, že sme naozaj nič nevieme.

Ľudia strávili viac ako 90% ich existencie ako lovci a zberači.

Pred 500 rokmi sme mysleli, že sme stredom vesmíru.

Pred 200 rokmi sme prestali používať ľudskú prácu ako hlavný zdroj energie.

Pred 30 rokmi sme na seba navzájom mierili apokalyptické zbrane kvôli politickým nezhodám.

V galaktickom časovom meradle sme embrya.

Dostali sme sa ďaleko, ale stále máme pred sebou dlhú cestu.

Myšlienka, že sme skutočne stredom vesmíru je stále u ľudí veľmi silná,

takže je jednoduché, si robiť arogantné predpoklady o živote vo vesmíre.

Ale nakoniec, existuje len jeden spôsob, ako to zistiť, nie?

Hej, všetci!

Konečne máme svoj vlastný subreddit.

Príďte na prieskumy, diskusie o budúcich videách,

často kladené otázky, a tak podobne.

Toto video bolo umožnené vašou podporou na Patreone.

Ak chcete, aby sme spravili viac videí,

a možno získajte svoj vlastný vtáči avatar na oplátku,

pozrite si to!