Video

Prepis

Tri dôvody, prečo by sme mali naďalej používať atómovú energiu.

Po prvé: atómová energia zachraňuje životy.

V roku 2013 NASA vykonala štúdiu, podľa ktorej atómová energia zabránila

zhruba 1,8 miliónu úmrtí.

Aj keby že zhrniete počet obetí Černobyľu a Fukušimi,

tak atómová energia je posledná v počte úmrtí na jednotku vyprodukovanej energie.

Aj keď je atómový odpad veľmi toxický, väčšinou je niekde uskladnený,

zatiaľ čo toxické vedľajšie produkty fosílnych palív sú pumpované do vzduchu,

ktorý dýchame každý deň.

Už iba znížením množstva spáleného fosílneho paliva sme sa vyhli

nespočetnému množstvu rakoviny, ochorení pľúc a úrazov v uholných baniach.

Ak si môžeme vybrať medzi vložením mnohých nebezpečných látok do hlbokej jamy

a napumpovaním mnohých a mnohých a mnohých nebezpečných látok do atmosféry,

tak prvá možnosť sa zdá byť viac logická.

Atómová energia však vypadá oveľa nebezpečnejšia.

Jediná katastrofická udalosť sa nám vryje do pamäti, zatiaľ čo uhlie a ropa zabíjajú potichu.

Je to ako s úmrtnosťou pri lietaní a jazde autom.

Avšak aj v tom najlepšom prípade by nám zabralo najmenej 40 rokov prejsť

na 100 percentne obnoviteľnú energiu.

Takže, dokiaľ budeme pokračovať v používaní fosílnych palív, atómová energia zachráni

oveľa viac životov, ako ich zničí.

Po druhé: atómová energia znižuje emisie CO2.

Čo sa týka klimatických zmien, je atómová energia pravdepodobne oveľa menej

škodlivá, ako fosílne palivá, náš súčasný hlavný zdroj energie.

Od roku 1976 nebolo vypustených asi 64 gigaton skleníkových plynov vďaka

atómovej energii.

A do polovice 21. storočia to môže byť ďalších 80 - 240 gigaton.

Spotreba energie ľudstvom vytrvalo rastie.

Podľa projekcií vlády Spojených štátov iba Čína samotná pridá ekvivalent

novej 600-MW uholnej elektrárne každých 10 dní pod dobu ďalších 10 rokov.

Čína už teraz spáli 4 miliardy ton uhlia každý rok.

Uhlie je lacné, relatívne hojné a ľahko získateľné.

Takže nie je veľmi pravdepodobné, že ho tak skoro ľudstvo prestane využívať.

Atómová energia môže byť jediným spôsobom, ako stlmiť efekty klimatických zmien

a ako zabrániť katastrofickému globálnemu otepľovaniu spôsobenému človekom.

V porovnaní s ostatným, čo robíme, je atómová energia relatívne čistá.

Takže aj keď z dlhodobého hľadiska je dobrý nápad skončiť s atómovou energiou,

na najbližších zhruba 100 rokov môže byť dobrým riešením

v porovnaní s inými alternatívami.

Po tretie: nové technológie.

Technológia možno vyrieši problém jadrového odpadu a nebezpečných elektrární.

Jadrové reaktory, ktoré sme používali doteraz, sú už zväčša zastaralou technológiou,

pretože jadrová inovácia sa zastavila v 70-tych rokoch.

Existujú modely, ako napríklad tóriové reaktory, ktoré

by tento problém mohli úplne vyriešiť.

Tórium je hojne sa vyskytujúce, veľmi náročné na použitie v atómových zbraniach

a až o dva rády menej nehospodárne ako súčasné jadrové reaktory.

Odpadový materiál by tiež mohol byť nebezpečný iba niekoľko sto rokov

v porovnaní s niekoľko tisíc rokmi.

Odhaduje sa, že 1 tona tória by mohla poskytnúť rovnaké množstvo energie,

ako 200 ton uránu alebo 3,5 milióna ton uhlia.

Aj keď nemôžeme s istotou vedieť , či alternatívne jadrové technologie

dodržia svoje sľuby, nemali by sme aspoň vykonať viacej vyskumu

predtým, než zahodíme šancu vyriešiť mnohé súčasné problémy ľudstva?

Možno to nie je jednoduchá úloha, to nás však nikdy nezastavilo.

Mali by sme teda používať jadrovú energiu?

V hociktorom veľkom ľudskom usilí sú riziká,

preto musíme spraviť informované rozhodnutie, namiesto spoliehania sa len na inštinkt.

Ak si chcete vypočuť aj druhú stranu tejto debaty alebo

krátky úvod do jadrovej energie, kliknite sem.