Video

Prepis

Násilie

a vojna

Šialená brutalita IŠ pokračuje,

Rusi útočia na Ukrajinu

a Palestínci a Izraelčania

si to stále rozdávajú.

Máte z toho skľúčený pocit?

No…

nemusíte.

Lebo ak sa pozriete na čísla

vojna sa vlastne zdá

vychádzať z módy,

kým globálna populácia

je na historicky najvyššej úrovni.

Zdá sa, že žijeme

v najmierumilovnejšom období

v ľudskej histórii.

Ako je to možné?

(hudba)

V septembri 2014,

boli na svete 4 konflikty,

ktoré mali za príčinu najmenej

10,000 mŕtvych od januára 2013.

9 konfliktov, ktoré zabili

viac ako 1,000 ľudí

a 13, ktoré zabili

viac ako 100 od januára 2013.

Nie až tak mierumilovné,

ale zoberte do úvahy toto:

zo všetkých prebiehajúcich konfliktov

žiaden nie je aktívna vojna medzi štátmi.

Sú to buď civilné vojny

alebo lokálne konflikty.

Aj keď civilné vojny sú strašné

a spôsobujú veľa utrpenia,

ich dopad je zvyčajne omnoho menší

ako vojna medzi národmi alebo impériami.

Keď proti sebe bojujú dva nárady,

môžu mobilizovať omnoho väčšie vojská,

majú prístup ku všetkým štátnym

surovinám a logistike

a k skoro celej populácii.

Prečo sme teda prešli od

vojen medzi štátmi

k civilným vojnám?

Veľa z toho má dočinenie z

kolonializmom a studenou vojnou.

Keď studená vojna skončila, hlavný dôvod

ozbrojených konfliktov zmizol tiež.

Ale rozpad

komunistických diktatúr

odhalil nové alebo staré napätia

a tak priniesol nové konflikty

v, teraz vyslobodených, štátoch

čo často viedlo k civilnej vojne.

Omnoho dôležitejšie,

v roku 1945,

skoro celá Afrika, veľká časť Ázie

a časti latinskej Ameriky

boli pod koloniálnou správou.

Do roku 1990,

všetky okrem pár ostrovov boli nezávislé.

Ale počkajte.

Nemohli by ste sa hádať, že to čo dnešné

nadnárodné spoločnosti

robia v treťom svete

je rovnako zlé ako kolonializmus?

Pozrime sa na Kongo.

Stalo sa kolóniou v roku 1885

belgickým kráľom.

Územie 80-krát väčšie ako Belgicko.

Násilie páchané proti

domorodých Konžanoch

a nemilosrdný systém

ekonomického využitia

zabil asi polovicu populácie

od roku 1908.

Asi 10 miliónov Konžanov bolo popravených

alebo vyhladovaných k smrti.

Milióny boli zmrzačené a traumatizované.

Ekonomické využitie Konga

zostávajú naďalej prioritou

a nútená práca popravde nikdy neprestala

úplne až do konca Belgickej nadvlády

v roku 1960.

Čo nie je zas až tak dávno.

Takže, nie.

Kolonializmus bol oveľa horší ako

je kapitalizmus dnes

a toto všetko skončilo len pred dvoma generáciami.

Väčšina konfliktov,

ktoré sa odohrávajú práve teraz

sú v oblastiach, ktoré pred 60 rokmi

boli pod zahraničnou kontrolou.

Ale veci sa postupne zlepšujú.

Až do roku 1989,

víťazstvo jednej strany v občianskej vojne

bolo normálne

zatiaľ čo v súčasnej dobe sú víťazstvá oveľa vzácnejšie.

V rovnakom čase,

kompromisné dohody vyskočili z 10%

na takmer 40%.

A čo zvyšok sveta?

Prečo národné štáty

prestali na seba navzájom útočiť?

Existujú 4 hlavné dôvody:

Po prvé.

Demokratizácie.

Trvalý rozvoj

od autokracie k demokracii.

Demokracie málokedy bojujú proti sebe.

Zo všetkých vojen štátu proti štátu

bojoval roku 1900, len menšina

bola bojovaná medzi demokraciami.

Po druhé.

Globalizácia.

Vojna jednoducho nie je až tak efektívna pri dosahovaní

ekonomických cieľov, ako to bývalo v minulosti.

V súčasnej dobe je to takmer vždy lacnejšie

kúpa zdrojov na svetovom trhu

než jej získanie silou.

Ľudia z iných národov sú pre nás

cennejší živý než mŕtvy.

Čo je celkovo nový koncept.

Po tretie.

Vojna bola “cool” v 20. storočí.

Až do prvej svetovej vojny, bojovanie bol videné ako

nevyhnutná súčasť ľudského bytia

a ako cenný nástroj, ktorý môžete použiť

na dosiahnutie cieľov, keď je diplomacia

nepostačujúca.

Dnes máme pravidlá, ktoré deklarujú akty

agresie za nezákonné a stanovujú, že

ozbrojené sily sú oprávnené len ako

sebaobrana alebo z poverenia

Bezpečnostnej rady OSN.

Tieto pravidlá sú stále porušované, ale dnes

je ich porušenie ťažšie, bez

námietky či nesúhlasu.

Taktiež máme medzinárodný súd pre

vojnové zločiny v Haagu.

A to je veľmi nedávna inovácia.

Po štvrté.

Väčšina hraníc je dnes pevne fixovaných.

Po druhej svetovej vojne,

boli územné vojny všeobecne zastavené

keď sa väčšina krajín zaviazala prijať

medzinárodné hranice

a rešpektovať autonómiu iných národov.

Je toto ale len anomália

alebo sme na ceste k trvalému mieru?

Pravdou je,

že to zatiaľ nevieme.

Musíme mať dostatočne veľkú vzorku na vylúčenie

historického priemer, čo je asi

jedna alebo dve veľké vojny za storočie.

Jednoducho sme nato ešte nemali dostatok času od

druhej svetovej vojny, aby sme mohli vylúčiť možnosť,

že vojny sa proste nezbavíme.

Ak nebudeme mať jednu veľkú vojnu

v najbližších 75 rokov,

potom si môžeme byť naozaj istí,

že ľudstvo sa mení.

Tak vidíte, vojna by mohla byť u konca.

Áno, stále existujú škaredé konflikty, ktoré

sa odohrávajú na mnohých miestach, ale celkovo

sa veci stále lepšia.

A mi ich môžeme urobiť ešte lepšími

tým, že sa budeme vyjadrovať za mier a demokraciu.