Video
Prepis
Väčšinu histórie ľudstva rástol počet ľudí pomaly.
Až kým nám nové objavy priniesli viac jedla
a predĺžili naše životy.
V priebehu jediného storočia sa ľudská populácia zvýšila štvornásobne.
To viedlo k apokalyptickým víziám preplnenej Zeme.
Ale rýchlosť rastu populácie dosiahla svoj vrchol v 60. rokoch 20. storočia.
Odvtedy miera plodnosti s priemyselným rozvojom krajín klesá.
Predpokladá sa, že svetová populácia dosiahne rovnováhu okolo 11 miliárd na konci storočia.
Ale veľký obraz zastiera detaily.
Pozrime sa na jednu oblasť podrobnejšie.
Subsaharská Afrika.
V roku 2019 tu žila miliarda ľudí v 46 štátoch.
Hoci sa tu populačný rast v posledných desaťročiach mierne spomalil,
je stále oveľa vyšší ako vo zvyšku sveta.
Kým niektoré projekcie očakávajú okolo 2,6 miliardy ľudí,
iné počítajú až s 5 miliardami do roku 2100.
Taký rast by bol veľkou výzvou pre každú spoločnosť.
Ale subsaharská Afrika je zároveň aj najchudobnejšou oblasťou na Zemi.
Takže, je subsaharská Afrika odsúdená na zánik?
A prečo sa projekcie líšia až o 2,4 miliardy ľudí?
Ako vždy, je to komplikované.
Subsaharská Afrika je vymyslená predstava,
a v mnohých smeroch k ničomu.
Botswana je tak ďaleko od Sierra Leone
ako Írsko od Kazachstanu.
A majú zhruba rovnako spoločného.
Ale bez aspoň miernej generalizácie
by toto video malo jednu hodinu!
Ako vždy sme o ňom diskutovali s mnohými vedcami,
ktorí sa na mnohých veciach nezhodli.
Najmä na tom, ako veľmi plodnosť súvisí s chudobou.
Snažili sme sa čo najlepšie zhrnúť náš výskum a čo nám k tomu povedali,
ale berte to s rezervou,
pozrite si naše zdroje, kde problém preberáme podrobnejšie.
Vráťme sa teraz späť k celkovej perspektíve.
Pred pár desaťročiami bola väčšina krajín v Ázii na tom podobne ako dnes subsaharská Afrika.
Veľké skupiny populácie žili v extrémnej chudobe
a pôrodnosť bola veľmi vysoká.
Vezmite si taký Bangladéš.
V 60.rokoch tu priemerná žena mala počas svojho života 7 detí.
25% z nich zomrelo pred dovŕšením piateho roku života,
a z tých, ktoré prežili,
iba jedno z piatich sa naučilo čítať a písať.
Doba dožitia bola okolo 45 rokov
a príjem na hlavu (HDP) patril k najnižším na svete.
Takže v 60tich rokoch
spustil Bangladéš program plánovaného rodičovstva
založený na troch hlavných pilieroch.
- Vzdelanie pomohlo zmeniť výhliadky žien.
Ženy s vyšším vzdelaním chceli mať menej detí
a stať sa matkami neskôr.
- Lepšia zdravotná starostlivosť znížila detskú úmrtnosť,
čo viedlo k tomu, že partneri chceli menej detí,
pretože mohli očakávať, že prežijú.
- Terénni pracovníci priniesli antikoncepciu aj do najodľahlejších oblastí,
čo spôsobilo vzostup jej používania z 8% v roku 1975
na 76% v roku 2019.
Spoločne tieto opatrenia výrazne spomalili populačný rast.
V roku 1960 mala priemerná bangladéšska žena 7 detí.
V roku 1995 štyri,
a v roku 2019 nasledoval pokles k číslu 2.
To zároveň zmenilo demografiu a ekonomiku krajiny.
Predtým sa rodilo veľa detí,
no zomreli skôr, ako mohli prispieť spoločnosti.
Keď menej detí zomieralo a menej sa rodilo, veci sa zmenili.
Deti dostali vzdelanie,
a zmenili sa na produktívnych dospelých.
Vláda bola schopná presunúť časť svojich zdrojov
zo znižovania detskej úmrtnosti na stimuláciu ekonomiky.
Predpokladá sa, že v roku 2024 sa Bangladéš dostane z kategórie najmenej vyspelých krajín
do skupiny rozvojových ekonomík.
Ostatné ázijské krajiny, ako Južná Kórea, India, Thajsko alebo Filipíny
si prešli podobným procesom,
často ešte rýchlejším.
Investície do zdravotníctva a vzdelania viedli k nižšej pôrodnosti,
čo zmenilo rozloženie populácie
a umožnilo vládam stimulovať ekonomiku.
Prečo sa rovnaká vec nestala všade v subsaharskej Afrike?
Afrika ako celok urobila značný posun v znížení detskej úmrtnosti.
Ale najmä v subsaharskej Afrike
sa vzdelanie zlepšilo menej ako v ostatných častiach sveta.
A zatiaľčo sa celkovo používanie antikoncepcie od roku 1990 v regióne zdvojnásobilo,
neuspokojená potreba modernej antikoncepcie medzi dospievajúcimi je stále okolo 60%.
Príčiny sú komplikované
a je nemožné dať na to jednoduchú odpoveď.
Afrika je veľká, s rozdielnymi kultúrami a ľuďmi.
Ale je tu niekoľko hlavných dôvodov.
Mnoho subsaharských národov bolo ešte pred pár desaťročiami kolóniami,
a malo ťažké prechodné obdobie k nezávislosti.
Mladé národy boli často etnicky rôznorodé a chýbala im jednota.
Niektoré oblasti boli opakovane ničené občianskou vojnou,
vojenskými konfliktami alebo trpeli nestabilnou vládou,
čo malo za následok vážne problémy v rozvoji infraštruktúry a zdravotníctva.
Takže Afrika mala horšiu štartovaciu čiaru ako Ázia.
Zahraničná pomoc a spôsob, akým bola najmä počas studenej vojny poskytovaná
je tiež značne diskutabilná.
Ale táto téma je príliš zložitá, aby sa dala zhrnúť pár vetami.
Preto o tom urobíme v budúcnosti samostatné video.
A nakoniec, existujú tu kultúrne aspekty,
ktoré robia z plánovaného rodičovstva v kontexte Afriky problém.
Kritikovia tvrdia, že pokúsiť sa znížiť pôrodnosť je zasahovanie do kultúry a tradícií.
Ale ak sa o probléme nebude hovoriť, nepomôže ho to vyriešiť.
Nie všetko z toho sa týka každej z krajín v oblasti.
Veď predsa hovoríme o 46 štátoch,
niektorých vo vážnych problémoch,
iných už prosperujúcich,
všetkých rôznorodých a čeliacich jedinečným problémom.
Ak bude pôrodnosť pokračovať v súčasnom tempe,
potom môže mať subsaharská Afrika v roku 2100 viac ako 4 miliardy ľudí.
V poriadku. Tak čo sa dá urobiť?
Vlastne veľa!
Najmä investície a pomoc, ktoré vytvoria podmienky pre vzdelanie,
plánované rodičovstvo a zdravotnú starostlivosť.
Prekvapivo malé zmeny môžu mať extrémne dopady.
Napríklad ak ženy dostanú lepšie vzdelanie
a majú svoje prvé dieťa v živote len o dva roky neskôr.
Táto malá medzera medzi touto a budúcou generáciou,
by viedla k o 400 miliónov ľudí menej v roku 2100
s 3,6 miliardami celkovo.
Ak bude vzdelanie a plánovanie rodičovstva dostupné pre každú africkú ženu,
všeobecný prístup k antikoncepcii urobí z materstva vec vedomého rozhodnutia.
Ak sa rodiny budú môcť rozhodnúť, koľko detí chcú mať,
populačné projekcie klesnú o 30%, na 2,8 miliardy ľudí.
Nie je to iba teória.
Existujú už príklady, že je dôvod na optimizmus.
Etiópia, africký štát s druhou najvyššou populáciou,
urobila veľký pokrok v relatívne krátkom čase.
Zlepšenie zdravotnej starostlivosti viedlo k poklesu detskej úmrtnosti
z 20 na 7% od roku 1990.
A až 30% ročného rozpočtu bolo investovaných do vzdelania
a počet škôl sa zvýšil 25-násobne za dve desaťročia.
Takže, keď si to zhrnieme,
pred nami sú vážne výzvy,
ale nie sú zďaleka neriešiteľné.
Subsaharská Afrika nepotrebuje ľútosť alebo dary,
ale pozornosť a férové investície.
Je to oblasť bohatá na zdroje, kultúru a potenciál.
Ak veci pôjdu správne,
uvidíme podobnú zmenu, akú sme mali možnosť vidieť v Ázii
za posledných 30 rokov.
(kvak)