Video

Prepis

Väčšinu histórie ľudstva rástol počet ľudí pomaly.

Až kým nám nové objavy priniesli viac jedla

a predĺžili naše životy.

V priebehu jediného storočia sa ľudská populácia zvýšila štvornásobne.

To viedlo k apokalyptickým víziám preplnenej Zeme.

Ale rýchlosť rastu populácie dosiahla svoj vrchol v 60. rokoch 20. storočia.

Odvtedy miera plodnosti s priemyselným rozvojom krajín klesá.

Predpokladá sa, že svetová populácia dosiahne rovnováhu okolo 11 miliárd na konci storočia.

Ale veľký obraz zastiera detaily.

Pozrime sa na jednu oblasť podrobnejšie.

Subsaharská Afrika.

V roku 2019 tu žila miliarda ľudí v 46 štátoch.

Hoci sa tu populačný rast v posledných desaťročiach mierne spomalil,

je stále oveľa vyšší ako vo zvyšku sveta.

Kým niektoré projekcie očakávajú okolo 2,6 miliardy ľudí,

iné počítajú až s 5 miliardami do roku 2100.

Taký rast by bol veľkou výzvou pre každú spoločnosť.

Ale subsaharská Afrika je zároveň aj najchudobnejšou oblasťou na Zemi.

Takže, je subsaharská Afrika odsúdená na zánik?

A prečo sa projekcie líšia až o 2,4 miliardy ľudí?

Ako vždy, je to komplikované.

Subsaharská Afrika je vymyslená predstava,

a v mnohých smeroch k ničomu.

Botswana je tak ďaleko od Sierra Leone

ako Írsko od Kazachstanu.

A majú zhruba rovnako spoločného.

Ale bez aspoň miernej generalizácie

by toto video malo jednu hodinu!

Ako vždy sme o ňom diskutovali s mnohými vedcami,

ktorí sa na mnohých veciach nezhodli.

Najmä na tom, ako veľmi plodnosť súvisí s chudobou.

Snažili sme sa čo najlepšie zhrnúť náš výskum a čo nám k tomu povedali,

ale berte to s rezervou,

pozrite si naše zdroje, kde problém preberáme podrobnejšie.

Vráťme sa teraz späť k celkovej perspektíve.

Pred pár desaťročiami bola väčšina krajín v Ázii na tom podobne ako dnes subsaharská Afrika.

Veľké skupiny populácie žili v extrémnej chudobe

a pôrodnosť bola veľmi vysoká.

Vezmite si taký Bangladéš.

V 60.rokoch tu priemerná žena mala počas svojho života 7 detí.

25% z nich zomrelo pred dovŕšením piateho roku života,

a z tých, ktoré prežili,

iba jedno z piatich sa naučilo čítať a písať.

Doba dožitia bola okolo 45 rokov

a príjem na hlavu (HDP) patril k najnižším na svete.

Takže v 60tich rokoch

spustil Bangladéš program plánovaného rodičovstva

založený na troch hlavných pilieroch.

1. Vzdelanie pomohlo zmeniť výhliadky žien.

Ženy s vyšším vzdelaním chceli mať menej detí

a stať sa matkami neskôr.

2. Lepšia zdravotná starostlivosť znížila detskú úmrtnosť,

čo viedlo k tomu, že partneri chceli menej detí,

pretože mohli očakávať, že prežijú.

3. Terénni pracovníci priniesli antikoncepciu aj do najodľahlejších oblastí,

čo spôsobilo vzostup jej používania z 8% v roku 1975

na 76% v roku 2019.

Spoločne tieto opatrenia výrazne spomalili populačný rast.

V roku 1960 mala priemerná bangladéšska žena 7 detí.

V roku 1995 štyri,

a v roku 2019 nasledoval pokles k číslu 2.

To zároveň zmenilo demografiu a ekonomiku krajiny.

Predtým sa rodilo veľa detí,

no zomreli skôr, ako mohli prispieť spoločnosti.

Keď menej detí zomieralo a menej sa rodilo, veci sa zmenili.

Deti dostali vzdelanie,

a zmenili sa na produktívnych dospelých.

Vláda bola schopná presunúť časť svojich zdrojov

zo znižovania detskej úmrtnosti na stimuláciu ekonomiky.

Predpokladá sa, že v roku 2024 sa Bangladéš dostane z kategórie najmenej vyspelých krajín

do skupiny rozvojových ekonomík.

Ostatné ázijské krajiny, ako Južná Kórea, India, Thajsko alebo Filipíny

si prešli podobným procesom,

často ešte rýchlejším.

Investície do zdravotníctva a vzdelania viedli k nižšej pôrodnosti,

čo zmenilo rozloženie populácie

a umožnilo vládam stimulovať ekonomiku.

Prečo sa rovnaká vec nestala všade v subsaharskej Afrike?

Afrika ako celok urobila značný posun v znížení detskej úmrtnosti.

Ale najmä v subsaharskej Afrike

sa vzdelanie zlepšilo menej ako v ostatných častiach sveta.

A zatiaľčo sa celkovo používanie antikoncepcie od roku 1990 v regióne zdvojnásobilo,

neuspokojená potreba modernej antikoncepcie medzi dospievajúcimi je stále okolo 60%.

Príčiny sú komplikované

a je nemožné dať na to jednoduchú odpoveď.

Afrika je veľká, s rozdielnymi kultúrami a ľuďmi.

Ale je tu niekoľko hlavných dôvodov.

Mnoho subsaharských národov bolo ešte pred pár desaťročiami kolóniami,

a malo ťažké prechodné obdobie k nezávislosti.

Mladé národy boli často etnicky rôznorodé a chýbala im jednota.

Niektoré oblasti boli opakovane ničené občianskou vojnou,

vojenskými konfliktami alebo trpeli nestabilnou vládou,

čo malo za následok vážne problémy v rozvoji infraštruktúry a zdravotníctva.

Takže Afrika mala horšiu štartovaciu čiaru ako Ázia.

Zahraničná pomoc a spôsob, akým bola najmä počas studenej vojny poskytovaná

je tiež značne diskutabilná.

Ale táto téma je príliš zložitá, aby sa dala zhrnúť pár vetami.

Preto o tom urobíme v budúcnosti samostatné video.

A nakoniec, existujú tu kultúrne aspekty,

ktoré robia z plánovaného rodičovstva v kontexte Afriky problém.

Kritikovia tvrdia, že pokúsiť sa znížiť pôrodnosť je zasahovanie do kultúry a tradícií.

Ale ak sa o probléme nebude hovoriť, nepomôže ho to vyriešiť.

Nie všetko z toho sa týka každej z krajín v oblasti.

Veď predsa hovoríme o 46 štátoch,

niektorých vo vážnych problémoch,

iných už prosperujúcich,

všetkých rôznorodých a čeliacich jedinečným problémom.

Ak bude pôrodnosť pokračovať v súčasnom tempe,

potom môže mať subsaharská Afrika v roku 2100 viac ako 4 miliardy ľudí.

V poriadku. Tak čo sa dá urobiť?

Vlastne veľa!

Najmä investície a pomoc, ktoré vytvoria podmienky pre vzdelanie,

plánované rodičovstvo a zdravotnú starostlivosť.

Prekvapivo malé zmeny môžu mať extrémne dopady.

Napríklad ak ženy dostanú lepšie vzdelanie

a majú svoje prvé dieťa v živote len o dva roky neskôr.

Táto malá medzera medzi touto a budúcou generáciou,

by viedla k o 400 miliónov ľudí menej v roku 2100

s 3,6 miliardami celkovo.

Ak bude vzdelanie a plánovanie rodičovstva dostupné pre každú africkú ženu,

všeobecný prístup k antikoncepcii urobí z materstva vec vedomého rozhodnutia.

Ak sa rodiny budú môcť rozhodnúť, koľko detí chcú mať,

populačné projekcie klesnú o 30%, na 2,8 miliardy ľudí.

Nie je to iba teória.

Existujú už príklady, že je dôvod na optimizmus.

Etiópia, africký štát s druhou najvyššou populáciou,

urobila veľký pokrok v relatívne krátkom čase.

Zlepšenie zdravotnej starostlivosti viedlo k poklesu detskej úmrtnosti

z 20 na 7% od roku 1990.

A až 30% ročného rozpočtu bolo investovaných do vzdelania

a počet škôl sa zvýšil 25-násobne za dve desaťročia.

Takže, keď si to zhrnieme,

pred nami sú vážne výzvy,

ale nie sú zďaleka neriešiteľné.

Subsaharská Afrika nepotrebuje ľútosť alebo dary,

ale pozornosť a férové investície.

Je to oblasť bohatá na zdroje, kultúru a potenciál.

Ak veci pôjdu správne,

uvidíme podobnú zmenu, akú sme mali možnosť vidieť v Ázii

za posledných 30 rokov.

(kvak)