Video

Prepis

Tri dôvody, prečo by sme mali prestať používať jadrovú energiu.

1. Šírenie jadrových zbraní

Jadrová technológia spôsobila násilný vstup na svetovej scéne.

Len rok po prvom výbuchu jadrového testu na svete v 1944

boli zničené dve veľké mestá dvoma samostatnými bombami.

Na to sa technológia reaktorov pomaly vyvinula ako prostriedok generovania

elektriny, ale vždy bola úzko spojená s technológiou jadrových zbraní.

Je takmer nemožné rozvíjať jadrové zbrane bez prístupu k technológii reaktorov.

Vlastne zmluva o nešírení jadrových zbraní slúži na šírenie technológie jadrového reaktora

bez šírenia jadrových zbraní s obmedzeným úspechom.

Za štyridsať rokov si päť krajín vyvinulo svoje vlastné zbrane s pomocou technológie reaktorov.

Skutočnosť je, že môže byť veľmi ťažké rozlíšiť

tajný program vývoja jadrových zbraní od mierového využitia jadrovej energie.

V 70. rokoch veľké jadrové mocnosti šťastne predávali

mierumilovnú technológiu menším krajinám, ktoré si potom vyvinuli vlastné zbrane.

Cesta k smrtiacim jadrovým zbraniam je vždy dláždená mierumilovnými reaktormi.

2. Jadrový odpad a znečistenie

Vyhorené jadrové palivo je nielen rádioaktívne,

ale tiež obsahuje vysoko jedovaté chemické prvky ako plutónium.

Svoju škodlivosť stráca len pomaly až po niekoľkých desiatkach tisícov rokov.

A tiež existuje proces nazývaný prepracovanie,

čo znamená extrakciu plutónia z vyhoreného jadrového paliva.

Môže byť použité na dva účely:

na vybudovanie jadrových zbraní,

alebo ho použiť ako nové palivo,

ale len ťažko sa z neho niečo používa ako palivo,

pretože na to nemáme ten správny druh reaktorov.

Len miligram vás zabije,

niekoľko kilogramov utvorí atómovú bombu,

a dokonca aj nepatrná krajina ako Nemecko

má toho doslova má tony len tak sa povaľujúcich naokolo,

pretože prepracovanie znelo ako dobrý nápad pred desiatkami rokov.

A kam pôjde všetok tento odpad?

Po tom, čo jeho sypanie do oceánu bolo zakázané,

snažili sme sa ho zakopať,

ale nemôžeme nájsť miesto, kde naisto zostane bezpečný po desiatky tisíc rokov.

Viac ako 30 krajín prevádzkuje takmer 400 reaktorov

riadiac niekoľko sto tisíc ton jadrového odpadu,

a iba jeden to v súčasnosti myslí vážne s otvorením permanentného skladiska civilného odpadu:

malé Fínsko.

3. Nehody a katastrofy

Za viac ako šesťdesiat rokov používania jadrovej energie

bolo sedem veľkých nehôd v reaktoroch

alebo zariadeniach nakladajúcich s jadrovým odpadom.

Tri z týchto boli zväčša uzavreté,

ale štyri z nich uvoľnilo značné množstvo rádioaktivity do prostredia.

V roku 1957, 1987 a 2011,

veľké plochy územia v Rusku, na Ukrajine a Japonsku

boli vyhlásené nevhodné na obývanie na následujúce desaťročia.

Počet úmrtí je veľmi sporný, ale pravdepodobne spočíva v tisícoch.

Tieto katastrofy boli zapríčenené jadrovými reaktormi veľmi rozličných typov,

vo veľmi rozličných krajinách a niekoľko desaťročí od seba.

Pri pohľade na čísla sa môžeme rovnako spýtať sa sami seba:

“Stojí 10% z ceny svetových dodávok energie

za zničujúce katastrofy každých 30 rokov?”

“Stálo by 30% za ďalšiu Fukušimu alebo Černobyľ niekde na Zemi každých 10 rokov?”

“Aká plocha by mala byť kontaminovaná, aby sme povedali už nie viac?”

“Kde je hranica?”

Takže, mali by sme používať jadrovú energiu?

Riziká môžu prevážiť výhody a možno by sme sa mali prestať pozerať tým smerom

a upustiť od tejto technológie na dobro.

Ak chcete počuť druhú stranu argumentu

alebo kratší úvod do jadrovej energetiky,