Video

Prepis

GMO (geneticky modifikované organizmy) sú jednou z najrozporuplnejších oblastí vedy.

Genetické inžinierstvo je široko využívané; a hoci jeho aplikácie v medicíne, ako napr. GM inzulín, sú široko akceptované,

akonáhle sa prejde na jedlo a poľnohospodárstvo, debata sa vyostruje.

Prečo to tak je?!

Prečo sa k rovnakej veci pristupuje tak rozdielne?

Skúsme sa tomu dostať na koreň a preskúmať fakty, obavy a budúcnosť GMO.

Ľudia geneticky upravujú rastliny a zvieratá tisícky rokov.

Možno niektoré z vašich plodín mali veľmi dobrú úrodu.

Možno niektorý z vašich vlkov boli obzvlášť lojálni.

Takže si spravil múdru vec a choval tie rastliny a zvieratá, ktoré mali prospešné vlastnosti.

Tie boli vonkajším prejavom génov.

Takže s každou generáciou sa tieto gény dostávali viac do popredia.

Za tie tisícky rokov sa skoro každá rastlina a zviera okolo nás od svojho nezdomácneného predka značne odlišuje.

Ak ľudia menili gény tisícročia, čo robí tzv. “geneticky modifikovaný organizmus” alebo GMO tak odlišným?

Šľachtenie je v podstate spoliehanie sa na šťastie.

Genetické inžinierstvo tento faktor odstraňuje. Môžme is zvoliť vlastnosti, aké len chceme.

Zväčšiť veľkosť plodov,

imunizovať ho voči škodcom, atď…

Tak prečo sa ich ľudia obávajú?

Začnime jednou z najčastejších námietok proti GMO:

Génový tok znamená, že GM plodiny by sa mohli zmiešať s tými tradičnými a vsunúť do nich nechcené nové vlastnosti.

Existuje spôsob, ktorý môže zaručiť jeho úplnú prevenciu, ale on sám je veľkým argumentom proti GMO:

Samovražedné semená (GURT)

Myšlienka je, že by mohli produkovať sterilné rastliny, čo by vyžadovalo od farmárov každoročne nákup nových.

Samotný koncept ale vyvolal verejné protesty, ktoré použitie tejto technológie zastavili.

Toto privádza späť k neúmyselnému šíreniu upravenej DNA.

Boli prípady GMO rastúcich na miestach, kde neboli zasadené a stôp modifikovaných génov v cudzích plodinách.

Ale GM rastliny sa nedokážu úplne voľne šíriť.

Mnohé plodiny sa opeľujú samé, a všetky musia byť príbuzné, aby sa mohli krížiť.

Existujú tiež kontrolné metódy, ako napr. nárazníkové zóny, ktoré neúmyselné kríženie minimalizujú.

Ale ak je principiálne možné aby sa GM organizmy neúmyselne krížili s nemodifikovanými,

existuje tu oveľa dôležitejšia otázka.

Je jedlo, ktoré pochádza s GM plodín iné, ako z neupravených?

Táto otázka bola veľkým problémom už od samého počiatku.

GM plodiny, ktoré sú určené na konzumáciu, sú kontrolované kvôli možným rizikám a výsledky hodnotia viaceré agentúry.

A po viac ako 30 rokov a tisíckach štúdií má veda odpoveď.

Konzumácia GM rastlín nie je riskantnejšie ako ich nemodifikovaných verzií.

Ale neberte nás len tak za slovo; naše zdroje nájdete v popise videa.

Ale čo rastliny, ktoré boli upravené, aby boli jedovaté?

Napríklad BT plodiny.

Gén z baktérie Bacillus thuringiensis (skrátene BT) umožňuje upraveným rastlinám produkovať proteín, ktorý ničí tráviaci systém určitých škodcov.

Rastlina si vyrába svoj vlastný pesticíd.

Hmyz, ktorý ju skonzumuje, zahynie.

To znie nebezpečne!

Postreky pesticídmi môžu byť zmyté,

ale jed v BT plodinách je v samotnej rastline!

Ale v skutočnosti to nie je veľký problém…

Jed je len otázkou rôznej perspektívy.

Čo je neškodné pre jeden druh, môže zabiť druhý.

Napríklad káva je jed, ktorý zabíja hmyz, ale pre nás je neškodný.

Alebo si vezmite čokoládu; je nebezpečná pre psov, ale potešením pre ľudí.

BT plodiny tvoria proteín, ktorý je upravený tak, aby bol smrteľný len pre hmyz s konkrétnou stavbou tráviaceho traktu. Pre nás je úplne neškodný…

Existuje aj opačný prístup:

Rastliny, ktoré sú vytvorené tak, aby boli odolné voči určitým herbicídom.

Potom by ich farmári mohli používať vo veľkom a tak zabíjať ostatné, o živiny súperiace rastliny bez toho, aby ublížili našej plodine.

Tu sa dostávame k temnej stránke GMO.

Pre výrobcov pesticídov sú veľkým biznisom.

Viac ako 90% všetkých trhových plodín v USA je odolných voči herbicídom, najmä glyfosátu.

Dôsledkom je ohromný nárast spotreby glyfosátu.

Nie je to však iba zlé; glyfosát je pre ľudí oveľa menej škodlivý ako mnohé iné herbicídy.

Stále to však znamená, že farmári majú silný dôvod spoliehať sa len na túto metódu, vylučujúc tak iné, vyváženejšie metódy odstraňovania burín.

Toto je jeden z najzásadnejších problémov v diskusii o GMO.

Značná časť kritiky tejto technológie je v skutočnosti kritikou moderného poľnohospodárstva a praktík veľkých korporácií, ovládajúcich naše zásoby potravín.

Táto kritika je nielen správna; je aj dôležitá.

Musíme zmeniť poľnohospodárstvo na lepšie udržateľný model.

GMO ako technológia je v skutočnosti v tomto boji náš spojenec a nie nepriateľ; pomáha nám šetriť a chrániť prírodu a zmenšuje náš dopad na životné prostredie.

Pozrime sa na pár pozitívnych príkladov.

Baklažán je dôležitá plodina v Bangladéši, ale často je celá úroda zničená škodcami.

Farmári sa museli vo veľkom spoliehať na pesticídy.

Nebolo to len drahé,

farmári sa tiež často otrávili.

Predstavenie nového GM baklažánu v 2013 to zastavilo.

Bol do nich vložený rovnaký BT proteín, o ktorom sme hovorili predtým; efektívny vrah hmyzu, ale neškodný pre človeka.

Toto znížilo používanie insekticídov pri baklažáne o viac ako 80%. Zdravie farmárov sa zlepšilo a ich príjem sa dramaticky zvýšil.

A niekedy je GM prístup jedinou možnosťou.

V 90. rokoch bol papájový priemysel na Havaji v ohrození kvôli vírusu PRSV, ktorý hrozil vyhubiť havajskú papáju.

Riešenia bola papája, ktorá bola upravená tak, aby bola odolná proti vírusu. Bez nej by štátny papájový priemysel skolaboval.

Všetky tieto príbehy ukazujú veľmi úzke využitie; 99% všetkých GMO, ktoré používame dnes, produkujú pesticídy, alebo sú proti nim odolné.

No mohli by sme dokázať oveľa viac. Vedci pracujú na GMO, ktoré by mohli zlepšiť našu stravu:

Rastliny produkujúce viac alebo rôzne živiny, ako napríklad ovocie s vyššou hladinou antioxidantov, ktoré by mohli pomôcť v boji s chorobami…

…alebo ryža s vitamínmi navyše.

Vo väčšom meradle sa snažíme upraviť rastliny tak, aby boli odolnejšie voči klimatickým zmenám, rastliny, ktoré sa dokážu lepšie prispôsobiť premenlivému počasiu, alebo extrémnym podmienkam, ako napríklad suchám a záplavám.

GMO by nielen mohli znížiť poľnohospodársky dopad na prírodu, ale aj aktívne prispieť k jej ochrane.

Vedci pracujú na plodinách, ktoré dokážu čerpať dusík zo vzduchu, podobne ako mikróby.

Dusík je bežné hnojivo, ale keď sa nahromadí tak znečisťuje spodnú vodu a zrýchľuje zmenu klímy.

Rastliny, ktoré získavajú svoj vlastný dusík, by mohli zabiť dve muchy jednou ranou.

Nadmerné požívanie hnojív v rozvinutom svete a aj ich nedostatok v rozvíjajúcich sa krajinách.

Taktiež by sme mohli upraviť rastliny aby sa stali super-efektívnymi zberačmi uhlíka, ako americký gaštan, a tak zmiernili a nakoniec odvrátili klimatickú zmenu.

S nástrojmi, ktoré máme dnes, je našou jedinou hranicou naša fantázia.

Celý svet zje približne 5500 ton jedla denne.

Odhady OSN naznačujú, že ho budeme potrebovať v roku 2050 o 70% viac.

Toľko jedla by sme mohli dosiahnuť tak, že by sme odstránili viac lesov pre polia a pasienky, či použitím viac pesticídov.

Alebo môžeme nájsť spôsob, ako to urobiť na pôde, ktorú máme teraz, s účinnejšími metódami, ako sú napríklad GM plodiny.

Zintenzívnenie poľnohospodárstva namiesto jeho rozširovania znamená, že GMO by sa mohli stať “novými organickými plodinami”.

V skratke, GMO majú potenciál nielen drasticky zmeniť naše poľnohospodárstvo, ale aj tlmiť dôsledky nášho nezodpovedného správania.

GMO by mohli byť naša najsilnejšia zbraň na zachránenie biosféry.

Výroba tohto videa trvala viac ako 600 hodín, čo by bolo nemožné bez vašej podpory na Patreon.com

Ak by ste chceli podporiť sarostlivo preskúmaný obsah, vytvorený s láskou, tak by to bolo veľmi, veľmi nápomocné !

A môžte dostať vlastného vtáčika ako odmenu !

Ak sa chcete dozvedieť viac o genetickej modifikácii, máme viacej videí, ktoré vysvetľujú možnosti a riziká tejto technológie a to, ako by to mohlo ovplyvniť našu budúcnosť.