Video

Prepis

Pred štyridsiatimi rokmi prezident USA, Richard Nixon

vyhlásil zneužívanie drog za verejného nepriateľa číslo jeden.

Čím začal bezprecedentnú globálnu kampaň “Vojnu proti drogám”

Dnes už máme čísla.

Vojna proti drogám je obrovským neúspechom s nečakanými devastujúcimi efektmi.

Viedla ku hromadnému väzneniu v spojených štátoch,

ku korupcii, politickej nerovnováhe a násiliu

v Latinskej Amerike, Asii a Afrike,

k systematickému zneužívaniu práv ľudí po celom svete.

Negativne to ovplyvnilo životy miliónov ľudí.

Všetko toto, zatiaľ čo utrácame miliardy dolárov ročne

len aby sme tvorili a poháňali silné drogové kartely

a pritom sa gól Vojny Proti Drogám zdá menej dosiahnuteľný než kedykoľvek predtým:

svet bez drog.

Ako sa to mohlo stať?

Hlavná stratégia Vojny Proti Drogám je “žiadne drogy, žiadne problémy”.

Takže takmer všetky snahy v posledných dekádach

boli namierené na zničenie zdrojov drog

a na väzenie drogových dílerov.

No toto ignoruje tie najzákladnejšie sily trhu,

ponuku a dopyt.

Ak znížite ponuku čokohoľvek predtým ako znížite dopyt,

cena toho produktu stúpne.

Toto môže znížiť predaj mnoho produktov, ale nie drog.

Trh pre drogy nieje citlivý na ceny.

Drogy budú konzumované bez ohľadu na ich cenu.

Takže efektom je podporenie produkcie drog a

naverbovanie viacero pašerákov, čo zvýši dostupnosť.

Toto je taktiež známe ako balónový efekt: aj keď je produkcia drog alebo

veľká linka drog zničená, zdroj pre užívateľov znížený nieje.

Vynikajúcim príkladom je pervitín.

Vláda spojených štátov sa pokúsila zastaviť jeho produkciu tým,

že regulovala predaj chemikálií používaných na výrobu tejto drogy.

Toto donutilo veľké továrne na pervitín, aby skončili.

No nečakaným efektom bolo, že tisíce malých operácií

sa spustili po celej krajine, hlavne v malých mestách a mestských komunitách,

pomocou chemikálií, ktoré regulované neboli.

Reakciou nato, chceli niektoré štáty znížiť zdroj domáceho pervitínu tým,

že regulovali ešte viac chemikálií,

čo drasticky znížilo menšie produkcie.

Ale ponuka pervitínu ostala rovnaká.

Mexické drogové kartely okamžite otvorili veľké produkčné operácie.

Ich pervitín bol ešte lepší ako predtým,

a mali veľa skúseností s pašovaním.

Takže všetky tieto snahy urobili produkciu pervitínu profesionálnejšou,

drogu silnejšou, zatiaľ čo ponuka nebola vôbec znížená.

Túto vojnu nemôžete vyhrať znižovaním zdrojov.

Nielej že sú drogy úplne dostupné, dopyt nezlomený,

a niektoré drogy čistejšie ako v minulosti s rozpočtom okolo 30 miliárd dolárov,

drogová agentúra USA má efektivitu menšiu než 1%

ak dôjde na zastavovanie príjmov drog do spojených štátov

a vo vnútri spojený štátov.

Pre mnoho mladistvých po svete, je tak jednoduché získať nelegálne drogy ako alkohol.

No tu to nekončí.

Zákaz môže zabránit určitému množstvu ľudí od užívania drog,

no v procese to zapríčiňuje viac škody pre spoločnosť ako celok.

Mnoho problémov, ktoré si asociujeme s užívaním drog

je v skutočnosti spôsobených vojnou proti nim.

Napríklad, zákaz robí drogy silnejšími.

Čím viac potentných drôg dokážete uskladniť v čo najmenšom priestore,

tým viac zisku utržíte.

Tak isto to bolo počas zákazu alkoholu,

ktorý viedol ku zvýšenému konzumu silných lihovín namiesto piva.

Zákaz drog taktiež viedol ku väčšiemu násiliu a vraždám po celom svete.

Gangy a karteli nemajú prístup ku legálnemu systému na urovnanie sporov,

takže používajú násilie.

Toto viedlo ku stále rastúcej špirále brutality.

Podľa určitých odhadov, rozsah vrážd v USA

je o 25-75% vyšší kôli Vojne Proti Drogám.

A v Mexiku, krajine na prednej línii,

odhadovaných 164,000 ľudí bolo zavraždeních medzi rokmi 2007 a 2014,

čo je viac ako vo vojnových zónach Afghanistanu a Iraku

v tej istej perióde dokopy.

No miesto, kde môže Vojna Proti Drogám spôsobiť spoločnosti najväčšie škody

je uväznenie nenásilných drogových páchateľov.

Napríklad, USA

jedna z vedúcich síl Vojny Proti Drogám,

má 5% svetovej populácie, no 25% populácie všetkých väzňov sveta,

hlavne vďaka tvrdým trestom a nariadením minimám.

Špeciálne kôli tomu trpia menšiny.

Africký američania tvoria 40% všetkých väzňov v USA.

A zatiaľ čo biele deti majú väčšiu pravdepodobnosť užívať drogy,

čierne deti majú 10 násobne väčšiu pravdepodobnosť zatknutia za drogy.

OK, no je tu aj niečo odlišné, čo by sme mohli spraviť?

Existuje spôsob ako von z tohto bordelu?

V 1980tych rokov, Švajčiarsko zažilo

krízu vo verejnom zdravotníctve spojenú s užívaním heroínu.

percentá HIV vystrelili nahor a pouličný zločin sa stal problémom.

Švajčiarske autority skúsili novú stratégiu: Redukovanie Škôd.

Otvorili záchytné centrá pre správu heroínu,

kde závislí mohli byť šetrení a stabilizovaní.

Tuto bol ľuďom podávaný heroín vysokej kvality zadarmo,

očistili im ihly a mali prístup ku bezpečným injekčným miestnostiam,

sprchám, posteliam a lekárskemu dohľadu.

Sociálni pracovníci im pomohli nájsť ubytovanie a pomáhali riešiť ostatné problémy v ich životoch.

Výsledkom bol prudký pokles zločinov spojených s drogami

a dve tretiny ľudí v centrách si našlo stálu prácu,

pretože teraz sa mohli sústrediť na zotavovanie

namiesto sústredenia sa na financovanie svojej závislosti.

Dnes, vyše 70% všetkých ľudí závislých na heroíne vo Švajčiarsku dostáva starostlivosť.

Infekcie HIV drasticky klesli.

Úmrtia predávkovaním heroínom klesli o 50%.

A pouličný sex a zločin spojený s drogami bol nesmierne zredukovaný.

Takže tu existujú metódy, ktoré sú nielen že oveľa lacnejšie,

no zároveň aj fungujú, namiesto vytvárania ďalších problémov.

Zákaz drog viedol ku systému ktorý valcuje ľudské práva buldozérom,

stojí nesmierne sumy peňazí a vytvára veľa ľudského utrpenia,

a to všetko za honbou za nedosiahnuteľným cieľom.

Po 40tich rokov bojovania, je konečne čas skoncovať Vojnu Proti Drogám

a pohnúť sa ku niečomu lepšiemu.

Toto video bolo podorené Open Society Foundations

a dotáciami pozorovateľov na Patreon.com

Ak sa chcete dozvedieť viac o tom, ako môžte ovplyvniť drogovú politiku,

pozrite si kampaň stoptheharm.org

Subtitles by the Amara.org community